Život Prešova
online
online
Pred 30 rokmi vymenoval prezident M. Kováč prvú vládu po vzniku SR
13.12.2024 Bratislava
Bratislava
12. decembra (TASR) - Pred 30 rokmi, 13. decembra 1994, vtedajší
prezident SR Michal Kováč vymenoval novú koaličnú vládu zloženú z Hnutia
za demokratické Slovensko (HZDS), zo Slovenskej národnej strany (SNS) a
Združenia robotníkov Slovenska (ZRS).
Šéfom kabinetu sa stal predseda HZDS Vladimír Mečiar. Nebola to jeho prvá vláda, ani prvá v postfederálnej ére, ale bola prvá, ktorá vzišla z predčasných parlamentných volieb v samostatnej SR.
Deväť mesiacov predtým bola vyslovená Mečiarovej vláde nedôvera a moci sa chopil dočasný kabinet na čele s posledným federálnym, a takisto slovenským ministrom zahraničných vecí Jozefom Moravčíkom. Ten mal za úlohu priviesť Slovensko k predčasným voľbám. Parlament vyslovil Mečiarovi nedôveru 11. marca 1994. O tri dni nato ho prezident Kováč odvolal z funkcie premiéra.
Predčasné voľby sa uskutočnili 30. septembra a 1. októbra 1994. Zvíťazila v nich koalícia HZDS a RSS so 61 mandátmi. Druhá skončila koalícia Spoločná voľba s 18, tretia Maďarská koalícia so 17, štvrté KDH takisto so 17, piata Demokratická únia s 15, šieste ZRS s 13 a siedma SNS s deviatimi mandátmi.
Koaličnú zmluvu podpísali budúci premiér Mečiar, predsedovia Roľníckej strany Slovenska Ján Delinga, ZRS Ján Ľupták a SNS Ján Slota podpísali 11. decembra, teda dva dni pred vymenovaním vlády.
Samostatné Slovensko vzniklo úderom polnoci 31. decembra 1992 rozdelením na dva štátne útvary - Českú republiku a Slovenskú republiku. Stalo sa tak po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Samostatná Slovenská republika začala písať svoju novodobú históriu 1. januára 1993. Počas prvého dňa existencie ju diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína.
Obyvatelia Slovenska si 1. január pripomínajú ako Deň vzniku Slovenskej republiky, v Českej republike si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu. Deň vzniku SR je štátnym sviatkom a spája sa s dňom pracovného pokoja.
Rozdeleniu Česko-Slovenska predchádzalo v rokoch 1990 až 1992 množstvo rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) neprijalo 21. januára 1992 návrhy prezidenta Václava Havla - novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej Ústavy ČSFR. Rokovania medzi Slovenskou národnou radou (SNR) a Českou národnou radou (ČNR) o štátoprávnom usporiadaní sa prerušili 11. marca 1992 - pokračovať v nich mali novozvolené parlamenty.
V júnových parlamentných voľbách zvíťazilo v roku 1992 na Slovensku HZDS vedené Vladimírom Mečiarom a v Českej republike koalícia Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťanskodemokratická strana (KDS) na čele s Václavom Klausom. Po voľbách sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS.
Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky prijala SNR 17. júla 1992. Základný zákon krajiny - Ústavu SR schválili poslanci SNR 1. septembra 1992, platnosť nadobudla 1. októbra 1992. Ústavný zákon o zániku ČSFR prijalo Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992, účinnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992 prejavmi najvyšších predstaviteľov federácie a štátnou hymnou ČSFR. Poslanci na nej prijali záverečné uznesenie o ústavnosti procesu zániku ČSFR a vzniku samostatnej Slovenskej republiky a samostatnej Českej republiky.
Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 konali oslavy vzniku SR. V tento deň sa zároveň uskutočnila aj spoločná schôdza slovenského parlamentu a vlády SR, na ktorej prijali vyhlásenie ku vzniku samostatnej SR.
V prvých januárových dňoch roku 1993 sa stala Slovenská republika členom významných svetových organizácií a inštitúcií, napríklad Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN), UNESCO. V nasledujúcich mesiacoch roku 1993 sa stávala SR členom ďalších medzinárodných inštitúcií a organizácií - od marca bola napríklad členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a 30. júna 1993 sa stala členom Rady Európy (RE).
Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť slovenská koruna (Sk), ktorá nahradila česko-slovenskú korunu. Aj slovenská koruna vstúpila v januári 2009 do minulosti, keďže ju nahradilo euro ako nová národná mena na Slovensku.
Dňa 15. februára 1993 poslanci zvolili za prezidenta kandidáta HZDS Michala Kováča. Úradu sa ujal 2. marca 1993.
Od roku 2004 je SR členským štátom NATO (od 29. 3.) aj Európskej únie (od 1. 5.), od decembra 2007 je členom Schengenského priestoru.
Šéfom kabinetu sa stal predseda HZDS Vladimír Mečiar. Nebola to jeho prvá vláda, ani prvá v postfederálnej ére, ale bola prvá, ktorá vzišla z predčasných parlamentných volieb v samostatnej SR.
Deväť mesiacov predtým bola vyslovená Mečiarovej vláde nedôvera a moci sa chopil dočasný kabinet na čele s posledným federálnym, a takisto slovenským ministrom zahraničných vecí Jozefom Moravčíkom. Ten mal za úlohu priviesť Slovensko k predčasným voľbám. Parlament vyslovil Mečiarovi nedôveru 11. marca 1994. O tri dni nato ho prezident Kováč odvolal z funkcie premiéra.
Predčasné voľby sa uskutočnili 30. septembra a 1. októbra 1994. Zvíťazila v nich koalícia HZDS a RSS so 61 mandátmi. Druhá skončila koalícia Spoločná voľba s 18, tretia Maďarská koalícia so 17, štvrté KDH takisto so 17, piata Demokratická únia s 15, šieste ZRS s 13 a siedma SNS s deviatimi mandátmi.
Koaličnú zmluvu podpísali budúci premiér Mečiar, predsedovia Roľníckej strany Slovenska Ján Delinga, ZRS Ján Ľupták a SNS Ján Slota podpísali 11. decembra, teda dva dni pred vymenovaním vlády.
Samostatné Slovensko vzniklo úderom polnoci 31. decembra 1992 rozdelením na dva štátne útvary - Českú republiku a Slovenskú republiku. Stalo sa tak po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Samostatná Slovenská republika začala písať svoju novodobú históriu 1. januára 1993. Počas prvého dňa existencie ju diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína.
Obyvatelia Slovenska si 1. január pripomínajú ako Deň vzniku Slovenskej republiky, v Českej republike si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu. Deň vzniku SR je štátnym sviatkom a spája sa s dňom pracovného pokoja.
Rozdeleniu Česko-Slovenska predchádzalo v rokoch 1990 až 1992 množstvo rokovaní československých, českých aj slovenských politikov i štátnych inštitúcií. Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) neprijalo 21. januára 1992 návrhy prezidenta Václava Havla - novelu ústavného zákona o referende a ústavný zákon o prijatí novej Ústavy ČSFR. Rokovania medzi Slovenskou národnou radou (SNR) a Českou národnou radou (ČNR) o štátoprávnom usporiadaní sa prerušili 11. marca 1992 - pokračovať v nich mali novozvolené parlamenty.
V júnových parlamentných voľbách zvíťazilo v roku 1992 na Slovensku HZDS vedené Vladimírom Mečiarom a v Českej republike koalícia Občianska demokratická strana (ODS) - Kresťanskodemokratická strana (KDS) na čele s Václavom Klausom. Po voľbách sa začala séria rokovaní vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS.
Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky prijala SNR 17. júla 1992. Základný zákon krajiny - Ústavu SR schválili poslanci SNR 1. septembra 1992, platnosť nadobudla 1. októbra 1992. Ústavný zákon o zániku ČSFR prijalo Federálne zhromaždenie 25. novembra 1992, účinnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992 prejavmi najvyšších predstaviteľov federácie a štátnou hymnou ČSFR. Poslanci na nej prijali záverečné uznesenie o ústavnosti procesu zániku ČSFR a vzniku samostatnej Slovenskej republiky a samostatnej Českej republiky.
Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 konali oslavy vzniku SR. V tento deň sa zároveň uskutočnila aj spoločná schôdza slovenského parlamentu a vlády SR, na ktorej prijali vyhlásenie ku vzniku samostatnej SR.
V prvých januárových dňoch roku 1993 sa stala Slovenská republika členom významných svetových organizácií a inštitúcií, napríklad Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN), UNESCO. V nasledujúcich mesiacoch roku 1993 sa stávala SR členom ďalších medzinárodných inštitúcií a organizácií - od marca bola napríklad členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a 30. júna 1993 sa stala členom Rady Európy (RE).
Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť slovenská koruna (Sk), ktorá nahradila česko-slovenskú korunu. Aj slovenská koruna vstúpila v januári 2009 do minulosti, keďže ju nahradilo euro ako nová národná mena na Slovensku.
Dňa 15. februára 1993 poslanci zvolili za prezidenta kandidáta HZDS Michala Kováča. Úradu sa ujal 2. marca 1993.
Od roku 2004 je SR členským štátom NATO (od 29. 3.) aj Európskej únie (od 1. 5.), od decembra 2007 je členom Schengenského priestoru.
0
www.ZIVOTPO.sk
